Boh je DJ

Chcel som spoznať tanec. Taký ten, ktorý mám v sebe, no nevedel som ho vyjadriť, nechápal som ho. Diskotéka? V pohode. Spoločenské tance, latino, street dance a tak ďalej? Rozumiem tomu, niekto sa v tom našiel. Aj mňa to baví, ale často mi tam chýba flow.

Prečo tak málo ľudí tancuje slobodne, divoko, emotívne, kreatívne! Prečo tak chcem tancovať ja? Vštiepilo sa to niekde do mojej duše ešte vtedy, keď sme boli malé deti a rodičia nás s Mimkou a Peťkom brávali na silvestrovské tancovačky a my sme tancovali presne takto? Kreatívne s láskou! S čistým detským srdcom, bez pretvárky, bez starostí. Prečo vlastne ľudia tak málo tancujú?

Poučenie na úvod – ak hrá hudba, tak tancuj!

Kristi na kakaovom ceremoniáli mi dala ochutnať nielen kakao, ale aj trochu iný druh tanca. A to ma neskôr zaviedlo až do Rakúska na festival extatického tanca.

Prídeš rozbitý z 8-hodinovej cesty a hneď si sadneš do mužského kruhu, kde sa ťa pýtajú, aký máš vzťah k ženám. A zistíš, keď je 30 chlapov absolútne úprimných, že sme všetci veľmi krehkí. Potom sa prepojíte so ženským kruhom a ty máš slzy v očiach, keď zistíš, akú bolesť niektoré ženy zažívajú kvôli mužom. Je ti smutno, keď si uvedomíš, že mnohé z nich prešli zložitými vzťahmi, bitkami, znásilnením – znásilnením vlastnými rodičmi. Je ti smutno, keď zistíš, že každá jedna z nich zažila nepatričné správanie či pohľad alebo iné obťažovanie od muža. Už predtým si sa za chlapov hanbil, keď si bol niekde v bare na diskotéke a videl si tie ožraté prasatá, ako si obzerajú ženy ako kusy mäsa. A ak zostalo len pri obzeraní, tak to bol ten lepší prípad. Teraz sa hanbíš ešte viac. Ale teraz už vieš, že aj tie chlípne pohľady môžu ženu zraniť viac, než si myslíš. A tiež vieš, že všetky sú bohyne.

Potom prišiel na rad improvizovaný kontaktný tanec. Kika, tanečníčka, s ktorou som si zatancoval svoj prvý pokus o tento štýl, bola úžasná. Lepšiu sprievodkyňu som si želať nemohol… Fun fact: po 2 hodinách tohto tanca mi prestali pripadať chlpaté ženské nohy ako niečo nezvyčajné. Fun fact 2: už som nepotreboval žiadnu masáž a bolesť krku a ramien bola po tomto herkulesovskom výkone preč. A že čo je impro contact dance? Choď a skús…

Večer som si dal prvý extatický tanec. Inak, celý festival bol safe zóna. Alebo tiež – bezpečné miesto. Žiaden alkohol ani drogy. Žiaden sexuálny podtón. A tanec? Drevený parket, bosé nohy, žiadne blikajúce svetlá ani stroboskopy, žiadne svetelné efekty či dymové efekty. Len ty, hudba a tanec. A žiadne slová. Ak chceš na parkete s niekým rozprávať, tak to povedz tancom. Slová len vonku mimo haly.

---

Vieš, keď začne diskotéka a ty by si aj tancoval, ale parket je ešte prázdny a ty tam prvý nepôjdeš, bo šak všetci sa budú pozerať. A nedajbože, aby si tam išiel sám. To ťa vlastne ani nenapadlo, lebo u nás sa to akosi nenosí? Tak si daj extatický tanec. A vieš, čo urobíš nabudúce? Pôjdeš na ten parket prvý. Lebo tanec je požehnanie. Je to inšpirácia. Pôjdeš na ten parket prvý a budeš inšpiráciou pre iných, aby sa pridali. Inšpiruješ ich nielen k príchodu, ale môžeš ich inšpirovať svojimi pohybmi. Tancuj a inšpiruj.

Toho večera som tiež zistil, že:

• skvelý muzikant ťa roztancuje aj mantrou Hare Krišna Hare.
• kúpať sa v bazéne s ostatnými úplne nahý je vlastne prirodzené
• tancovať 8 hodín denne, do toho si dať jogu, plávanie a hlboké diskusie je možné, a že na druhý deň máš zase kopec energie
• tancovať súfijský klanový tanec, pri ktorom sa dvadsať minút rýchlo a bez prestávky točíš v dosť vysokej rýchlosti dokola – je možné! A ono to je dokonca extatické, fantasticky nezvyčajné byť okom hurikánu vo vlastnom tele.

Večer ma mal naučiť, že pri tanci sa dá plakať a že tanec ako predohra meditácie je brutálna kombinácia, ktorá ti ukáže cestu hlboko do seba a k víziám.

---

A ďalšie ráno a tanec piatich rytmov mi mal ukázať, že človek si naozaj dokáže v mozgu vytvoriť DMT, vlastné psychedelikum. Vraj sa dá zísť z vlastných zdrojov bez toho, aby sme užili psychedeliká či extázu. Dá sa. God bless you.

Prišla 72-ročná pani.

Vzhľadom tvoja babička.

Postavila sa za mixážny pult a začalo to, čo si snáď ponesiem v sebe do konca života.

40 ľudí na parkete, presne tých 40, ktorí tam v ten deň mali byť. Prvých 30 minút taký klasický extatický tanec. Ale čo ja o tom viem. Zažil som to prvýkrát včera. Sám ešte neviem, ako na to. Ako sa úplne uvoľniť a vypustiť to zvieratko vo mne. Tie emócie, strachy aj radosti von. Tancovali sme, dívali sa do očí, vnímali sa. Vnímali priestor okolo seba. Zoznamovali sa. S priestorom, so svojou dušou a občas sme zachytili aj kúsok duše toho druhého.

A potom bum. Ocitol som sa v malom kruhu ľudí, bubnujúc päsťou na podlahu. Ostatní ma povzbudzovali, pridali sa a začali dupať nohami. Pridali sa všetci. Rytmický dupot na drevenej podlahe sa niesol priestorom v rytme hudby. Všetci sme sa pochytali a vtedy sme zmizli. Už sme neboli jednotlivci. Už sme boli jeden organizmus. Boli sme jeden svet, jedna láska, jedno srdce, jeden kmeň, jedna rodina. Dokonalý flow. Spolu v kruhu sme vytancovali všetky naše bolesti, radosti, smútky, zlyhania, lásky, minulé aj budúce životy. Držiac sa za ruky vždy išiel niekto do stredu kruhu a jeho duša tancovala slobodne tak, ako to cítila. A tá bohyňa za mixážnym pultom bola našou súčasťou. Vedela, čo potrebujeme, tak ako sme vedeli my, čo potrebuje ona. Potlesk, dupot, hurónsky krik ako oslava bohyne, slzy, objatie.

A potom slow down. Piaty rytmus. Meditácia. Koniec tanca a začiatok spoločného kruhu zdieľania. Posadali sme si, dojatí okamihom, lebo sme vedeli, že sme súčasťou niečoho výnimočného, pochytali sme sa za ruky a každý zdieľal svoje pocity… pure love, playfulness, flow, excitement, ecstatic, God was the DJ! Goddess was the DJ. We don’t need religion, we have dance. Dance is our religion. Nechceme odtiaľto odísť. Smiech. Zahraj ešte jeden set. Smiech. Ako môžeme teraz odísť? Kam vlastne máme ísť? Čo s nami teraz bude? Tam vonku je nejaký svet. Ale my tam nechceme. Ešte chvíľu sme sedeli ticho. Potom sme sa pomaly rozišli. Keď som opustil parket, chodil som po inej zemi a inom svete…

---

3 dni som vnímal tanec. Svoj a iných. Vnímal som pohyb okolo mňa. V dokonalom súzvuku s ostatnými tanečníkmi sme pretancovali hodiny a hodiny. Rána, dni aj noci. Boli sme jedno. Jeden z našich 25+ zmyslov sa rozšíril. Telo sa naučilo dokonale vnímať pohyby organizmov okolo mňa. Za 3 dni sa prispôsobilo, pretože to bolo potrebné. Na to, aby sme sa na parkete nezrazili, na to, aby sme fungovali ako dokonalé magnety. Hej, lenže potom ideš domov, sadneš do auta a ideš 2 hodiny – cez Blavu, cez diaľnicu… A nečakáš to. Lenže hneď zistíš, že je čosi inak. Ty si súčasťou premávky. Ty vnímaš ostatných vodičov a autá v dokonalej harmónii. Vidíš v tom rytmus, vieš sa mu dokonale prispôsobiť. Ty si všetky autá pred tebou, za tebou, tie, čo tade išli pred 5 minútami, aj tie, čo tade pôjdu o 20 minút.

Prídeš domov, ideš sa prejsť do parku a niečo je zase inak. Si dokonale uzemnený. Cítiš obrovskú stabilitu, akoby si mal korene. Si taký chodiaci strom. Na námestí je koncert, je tam 200 ľudí a ty ich vnímaš. Vieš, ako sa pohybujú, kam idú, cítiš, ako menia smer a ako sa k tebe približujú. Všetci psi sa ti pozerajú do očí. Rémus sa k tebe rozbehne a vyskočí ti do náručia. Na námestí hrá orchester modernú hudbu. Tancuješ. Decentne. Chcel by si extaticky tak, ako ešte pred 4 hodinami na parkete, ale ideš decentne, lebo už si doma a vyzeralo by to divne. Hej, ešte tam nie si, aby si vypustil dušu a nevnímal 200 nehybne stojacich ľudí na námestí. Ale aj tak inšpiruješ. Hýbeš sa, občas na teba niekto pozrie a začne kývať hlavou a ty vieš, že začal tancovať aspoň v srdci. Inšpiroval si.

Ako je to možné? 3 dni tancuješ skoro nonstop. Impro contact dance je fyzicky náročný, extatický tanec tiež, joga atď. atď… posledné noci si nespal viac než 3-4 hodiny, a aj to v aute. Tak ako je možné, že máš toľko energie – nielen pre seba, ale pre celé mesto! Pre orchester, čo je na námestí, pre všetkých 200 ľudí, čo tam sú, pre všetkých psov v meste, pre každý strom v parku. A ty chceš tú energiu rozdávať. Takto ťa dokáže dobiť hudba, tanec a komunita ľudí? Toto dokáže láska a spolupráca? Toto dokáže tolerancia a vnímavosť? Ak áno, tak potom máme ako ľudstvo obrovský nenaplnený potenciál. Potenciál konať dobro, starať sa o všetko živé, tvoriť.

Ako v tebe môže byť toľko energie? Hranice boli prekročené mnohonásobne. Hranice, ktoré si vytvorila tvoja myseľ. Ale dnes boli tieto hranice zničené. Čo bude zajtra?

Ženy sú bohyne. Im patrí tento svet. Ony prinášajú život. Im vďačíme za náš život. Ony tvoria. Už odhoďme ten strach a nechajme ich tvoriť. Tancujme so životom. Milujme sa so životom. Dávajme lásku. Láska je odpoveď. Boh je DJ. Boh je v každom z nás. My sme bohovia. My sme bohyne. Všetci sme jedno. A všetci si tú jednotu nesieme v nás.

Predstav si miesto, kde prídeš a všade cítiš pokoj. Každý ťa pozdraví alebo sa na teba usmeje, ak ide okolo. Svoje veci, mobil, hocičo si môžeš nechať, kde chceš, lebo nikto ti nič nevezme. Nikde sa nepredáva alkohol a cigarety. A nie je to potreba. Nechýba ti to. Máš tam vodu, čaj a kakao. Jedlo je varené s láskou, jednoducho, krásne a vieš presne z čoho. Ľudia sú láskaví, slobodní a predsa spolu tvoria jednu rodinu. Miesto, kde vládne mier. Mier v tebe, mier v ostatných. Prekvapí ťa, že si sa ocitol na takomto mieste. A začínaš sa pýtať sám seba, prečo takýto nie je aj ten svet tam vonku. Prečo sa tak necítim v meste, kde bývam? Rozmýšľaš, kde sa to pokazilo. Ale vidíš ten obrovský potenciál, ktorý ľudstvo má, keď zavládne láska a spolupráca. Keď sa spojí mužská energia so ženskou a spoločne začnú tvoriť. A chceš kúsok tohto miesta priniesť k sebe domov. A ono sa to dá. Prines ho. Ak chceš pohnúť so svetom, tak najprv pohni sebou. Začni ten pohyb. Inšpiruj.